Mayklov_blog

Pôvodne som dnes začal písať úplne iný článok, ale nedalo mi to. Tieto dni sa pre mňa stala témou číslo jeden otázka "Ako ďalej?"
Pred pár dňami som ukončil druhý stupeň vysokej školy. A od dnes som aj prihlásený na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Hľadanie zamestnania však pre mňa nie je otázka len posledných pár dní. Keďže som mal voľný celý letný semester, venoval som sa tejto problematike už pár mesiacov dozadu. A výsledok stále rovnaký: žiadny.
Prioritou je samozrejme zamestnať sa v tej oblasti, ktorú mám vyštudovanú. V oblasti verejnej správy. Je kríza, tak to neberiem ako absolútnu podmienku. Ani súkromné spoločnosti však toho moc neponúkajú. Pre objasnenie mojej situácie upresním, že bývam v Žiline. Kríza síce zasiahla aj nás, avšak so situáciou na východe alebo juhu Slovenska sa to určite zrovnávať nedá. V Žiline je množstvo úradov štátnej správy i miestnej či regionálnej samosprávy, prípadne iné verejnoprávne inštitúcie. Samozrejme, v rámci krízy nikoho neprijímajú (ak aj náhodou neprepúšťajú) a keď už, miesta sú (pravdepodobne) pridelované iným spôsobom ako výberovým konaním. Tak už funguje naša verejná správa. Ja, žiaľ, žiadne konexie na správnych miestach nemám. Tak budem musieť asi naďalej čakať. Či už na zmenu vlády ktorá sa blíži, alebo na komunálne voľby, ktoré sa blížia a dúfať, že niektoré pozície sa predsa len budú vyberať transparentne. V tejto oblasti teda momentálne veľa možností nevidím.
V súkromnej sfére je situácia pochopiteľne iná. Kríza tu tiež zapôsobila, avšak občasne sa zaujímavejšia ponuka predsa len nájde. Prekážka pre mladého človeka? Prax! Dokonca na pozíciu "predajca kníh" žiadajú jeden rok praxe! Veru, momentálne majú z čoho si vyberať. To nepochybne. Ale ako má človek získať prax, keď ho ako absolventa nikde nechcú zamestnať? Môžem svedomito prehlásiť, že už od svojich 17tich rokov som mal každé leto brigádu. Od dokladania tovaru v supermarkete, cez miesto závozníka v nákladnom aute až po pozíciu skladníka. V sklade som robil nielen cez leto, ale aj popri škole. Ale takúto prax firmy asi nehľadajú, keď sa pri mojom záujme ani neozvú. Prax mám však aj z odboru, ktorú sme mali povinne v rámci školy. Ale aj tú sme si museli hľadať individuálne. To bola veru samostatná kapitola ako ma ani ZADARMO (na dva a štyri týždne) nikde nechceli. Ale dnes nie o tom píšem. Nakoniec som úspešne praxoval na Mestskom úrade u hovorcu mesta a na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Za umožnenie týchto praxí im ešte raz ďakujem.
Ani toto však v dnešnej dobe nestačí. Ani školská prax, ani pracovitosť počas štúdia nestačia na to, aby si, či už firmy alebo verejné inštitúcie, uvedomili, že by pre nich mladý človek mohol byť prínosom. A to sa mi zdá byť smutné a neférové. Na druhej strane, všade počúvame, že treba predĺžiť vek odchodu do dôchodku a podobne. Pochopiteľne. Zabarikádujme pracovné miesta, ktoré by sa mohli uvoľniť pre mladých. Veď dôchodky treba vyplácať pravidelne, ale absolventom nemusíme dať ani euro mesačne. Východisko sa určite nájde. Dovtedy však človek bez známostí, a zdá sa, že aj bez praxe, sa bude musieť spoliehať len na šťastie a náhodu, či natrafí na nejakú dobrú ponuku. Preto si idem hneď kliknúť na www.profesia.sk . Človek nikdy nevie, kedy sa tam niečo schopné objaví...